Kapitola 27- Belline neradostné spomienky a hnev na Ivanne

17. dubna 2009 v 13:57 | pepenka5 |  Obrovský omyl...alebo nie?
Ahojte! Ako som sľúbila, že budem písať kapitoly, tak som aj urobila. Tu máte novú kapitolu k OOAN. Ak by to niekto nevedel, je z Bellinho pohľadu. Z jej pohľadu budú ďalšie (asi) 2, potom je tu znova Di. Prepáčte, že to tak je, ale dôvod je prostý: Di mi (neviem prečo!) lezie na nervy... Neviem prečo, asi preto, že je to teraz jedna z dvoch kapitoloviek, ktoré píšem z obdobia HP. Dúfam, že ma to čoskoro prejde a ja bude môcť zase písať. A je mi to ľúto, ale ak tu nebude pekný počet komentárov, začnem dávať hranice. Viem, je to úbohé robiť, no ja som už zúfalá!
Pepenka5


Keď som opustila Di, musela som sa veľmi krotiť, inak by som asi vybuchla od zlosti. A to som ešte ráno bola presvedčená, že budem zase taká, aká som bola - predovšetkým príjemná.
No to, čo Di povedala, ma naštvalo. Šlo hlavne o časti, že som bola "divná". Ja som Pánovi hovorila, že to nie je najlepší nápad, no on ma vo veľkom ignoroval. Ja som vedela, že Ivanne je iná ako ja. Chladná, neprístupná. Pán vravel, že je na túto úlohu skvelá, hlavne kvôli tomu, že sa mi podobá. No to zlyhalo. Je to všetko jej chyba!
Nedávala som si pozor kam idem a preto som sa potkla na nejakej hlúposti. Od bolesti mi vyhŕkli slzy, ktoré som však rýchlo zatlačila. Snažila som si spomenúť si na niečo veselé, aby ma to rozveselilo, no do mysle sa mi stále vkrádala istá blbá predstava.
Miestnosť to bola obyčajná, chladná a neprístupná, aspoň tak pôsobili chladné kamenné steny a strohý, čierny nábytok. V kúte stála neveľká, vyrezávaná posteľ, ktorá vypadala, že sa už-už zrúti, vedľa nej malý nočný stolík, ktorý vypadal, akoby si na ňom v noci pochutnávali myši. Na háčiku oproti posteli vysel čierny plásť, prežraný skrz- naskrz cestičkami.Človek, ktorý ho mal na sebe, určite musel vypadať komicky, nejden človek by sa skácal na zem v kŕčoch smiechu, no keď sa osoba s týmto plášťom ukázala, nikomu nebolo veľmi do smiechu. Plásť ako tak sám o sebe bol obyčajný, no človek, ktorý ho mal na pleciach sa preslávil neľútostným, krutým zabíjaním, ktoré však pripisovali niekomu inému.
Ivanne Fattige bola chladná a neprístupná ako jej izba. Jediná chvíľa, kedy na nej bolo vidieť aspoň kúsok radosti bolo, keď mučila alebo zabjala muklov, či zradcov krvi. Nikdy ju za to nepotrestali. Nielen že by sa neodvážili, pretože v jej rodokmeni nebola ani kvapka nečistej krvi, ale všetkú vinu hádzali na niekoho iného. Na niekoho, kto sa svojími špinavými, čiernymi vlasmi, bielou aristorkratickou tvárou a tmavými trnkovými očami presne podobal na Ivanne.
Bellatrix Blacková. Ivanne prišla ako duch k Smrťožrútom. Prišla v maske, takže nikto nemal proti nej námietky. No keď si po tom, ako sa jej na predpaží objavilo Znamenie Zla, dala dole kus tmavej látky, ktorý jej zakrýval tvár, Bellatrix stuhla hrôzou.
Dievčina sa na ňu neskutočne podobala, čo dosť využívala. Nikto, ani len Bellatrixin snúbenec, Rodolphus, ich nedokázal rozoznať, pretože Ivanne mala dokonca aj jazvu na temene hlavy, ktorú kedysi Bellatrix urobil jej neľútostný otec.
Ivanne bola pretkaná rúškom tajomstva a nikto nemohol prísť na to, ako je možné, že sa podobá najvernejšej Voldemortovej služobnici. Keď o tom začali Smrťožrúti hovoriť, Voldemortove chladné, červené oči vzplanuli hnevom a Cruciatom potrestal toho, kto to meno vyslovil. Nikto sa nepokúšal namietnuť proti Temnému Pánovi, nuž sa naučili vyhnať Ivanne Fattigovú z hlavy.
Podarilo sa im to, kedže Ivanne mala akoby nejaký zvláštny dar, ktorým prinútila osoby, aby jej verili a porozumeli jej. Ako sa zdalo, aj sám Voldemort podľahol kúzlu jej osobnosti a nechal ju riadiť nad všetkým. Počet vrážd sa pod Ivanninou kontrolou zvyšoval a zvyšoval, zdalo sa dokonca, že je ešte mocnejšia ako Temný pán. Nikto nevedel, čím to, je, ale vždy, keď Ivanne šla prinútiť mocného kúzelníka, aby sa pridal ku Smrťožrútom, za pár minút sa vrátila naspäť. Za ňou väčšinou bežal onen mocný čarodejník, padol pred ňou na kolená a prosil ju, či by sa nesmel stať Smrťožrútom. No ona po ňom šibla pohľadom a čarodejník sa v bezvedomí skácal na zem.
Takto to pokračovalo donekonečna. Voldemort nenamietal, keď mu Ivanne ľahostajne povedala, že jej presviedčacie metódy zabrali a čarodejník ju na kolenách prosil, aby sa stal Smrťožrútom, no ona ho zabila. Len ľahostajne, rovnako ako ona pokynul hlavou a znova zízal na steny.
Ivanne potom na pár dní odišla a Voldemort sa spamätal. Napísal jej sovu, že má pre ňu dôležitú úlohu. Presvedčili ho k tomu Smrťožrúti, keďže sa zdalo, že keď je nablízku Ivanne, Voldemort nemá slov. Povedali mu, aby jej poslal sovu, s úlohou a pokým ju nesplní, nikdy sa nevráti. Úprimne, dúfali aj, že sa to Ivanne nepodarí a zostane navždy niekde, kde ich už nebude omamovať a rozkazovať im. Preto vymysleli tú najťažšiu úlohu- prinútiť Regulusa Blacka, Narcissu Blackovú a Dianu Chawerlotovú- Blackovú, aby sa stali smrťožrútmi.
,,Kruci," zašepkala som a vstala som zo zeme.
Fajn, Pán si želal, aby som šla preč a aby ma nahradila tá hlúpa kópia Ivanne.
Súhlasila som s tým, keď som jej vyjasnila, nech sa mojim priateľom vyhýba a keď sa jej niečo opýtajú, nech sa vyhovorí na zlé obdobie. Keby prehovorila, spoznali by ju, pretože tak nafintene a chladne nedokáže hovoriť nikto. No ona to absolútne ignorovala!
Rozprávala sa s každým a ešte k tomu chladne, ako by som sa ja určite nerozprávala! Bože, ja ju tak nenávidím! pomyslela som si.
Práve táto myšlienka by mohla byť mojim prízrakom. Bola to moja najhoršia spomienka, aj keď som ju vlastne priamo nezažila. No "vďaka" Ivanne sa Di, Regulus a Cissa stali Smrťožrútmi. Ja by som im určite pomohla, ja by som sa vyhovorila, že som ich nenašla, či že chytili dračie kiahne a ja som sa k nim nemohla priblížiť. No ona prišla a ako ja im rozkázala, nech sa pridajú alebo zomrú.
A trápila ma ešte jedna predstava - kým som ja makala, ona si vyhrievala zadok na Rokforte a stala sa diktátorkou. Spomenula som si na úlohu, ktorú mi zadal a do očí sa mi vtlačili slzy.
Bella sa vzpriamila z hlbokej poklony a vyčítavé, no zároveň i chladné oči uprela na svojho pána, ktorý sedel na kamennom tróne a premeriaval si ju chladnými očami:
,,Áno, Bellatrix, chcela si niečo?" spýtal sa jej chladne, až by nejednému človeku stuhla krv v žilách. No Bella, zvyknutá na ten chladný hlas sa len mierne zachvela:
,,Pane, kázali ste mi oznámiť, ako dopadli akcia. Všetci sú mŕ-" zachvela sa bolesťou a ponížením, ,,-mŕtvy, ako ste si želali." Telou jej prebehol mráz, keď sa Voledmort usmial. Nebol to úsmev, akým ju obdarovávali jej najbližší, bol to chladný úsmev, až človeka zaštípali oči. Voldemortove oči sa stretli s tými Bellinými a ona rýchlo trhla hlavou.
Nedokázala sa pozerať tomu vrahovi tisícok ľudí do očí. Nebola to jej vôľa, aby sedela medzi Smrťožrútmi a zabíjala nevinných. Bola to vôla jej otca, jej matky, jej snúbenca a jej ,,priateľov." Keby bolo na nej, nikdy by nepristala na Vodemortovu ponuku. No rodičia ju donútili. Cruciatmi, vyhrážkami, bitkami, ale donútili. Keby bolo na nej, radšej by bola s Di, Cissou a Regulusom, nie s vrahmi a zločincami. No osud rozhodol za ňu.
,,Ešte niečo?" vyrušil Bellu v spomínaní chladný Voldemortov hlas. Mykla sebou a potlačila chuť vrhnuť sa po ňom, vyškriabať mu oči a zakričať, že jej zničil život.
,,J-ja len, pane," vykoktala prekvapene. ,,chcela som a spýtať, kedy bude naša najbližšia akcia. Viete, aby som bola vo forme." dodala, keď si všimla Voldemortov začudovaný výraz.
,,Jasné, Bellatrix. Veď si moja bývalá najvernejšia služobnica." usmial sa chladne Voledmort a naschvál zdôraznil slovo bývalá.
,,Bývalá, pane?" spýtala sa Bella bez výrazu. ,,a smiem sa spýtať, kto ma predbehol?"
,,Samozrejme, že môžeš. Ale myslím si, že na to prídeš aj sama. Veď som ju poslal na veľmi dôležitú misiu, takže to nie je ťažké uhádnuť." odpovedal jej bezvýrazne Voldemort. Bella sa zhrozila a nahnevane, aj keď sa snažila, aby to nebolo vidieť vykríkla:
,,Tá pobehl- Ivanne? Pane, aj ja som sa ponúkala urobiť túto službu. A som si istá, že by som ju urobila lepšie." A bezbolestne, dodala v duchu.
,, Chceš tým povedať, že sa ujímaš niečoho ťažšieho?" spýtal sa Voldemort a Bella v jeho očiach videla vzrušenie, s ktorým sa na ňu voľakedy díval.
,,Ach ste ochotný ma niečim poveriť, rada to urobím, pane." odpovedala Bella. V duchu sa však modlila, aby to nebolo niečo, čo má niečo spoločné zo zabíjaním, mučením a niečím podobným.
,,Je toho veľa, po čom túžim. Ale jedno z toho by si snáď zvládla." odpovedal jej Voldemort a v očiach sa mu objavila krutosť,
,,Áno pane. Kľudne mi to povedzte a ja to urobím, aj keby som pre to mala zomrieť." odpovedala Bella, aj keď potichu dodala: ,,ale nie pre teba, dedko starý, ale pre mojich priateľov."
,,Úžasne. Chcel by som, aby si mi medzi Charbromilčanmi-" Voldemort skrčil nos odporom, akoby pod ním mal niečo, čo smrdí. ,,-našla niekoho, kto by bol vhodný na to, aby získaval informácie pre mňa. Nejakého špeha, čo najlepšie, aby bol nenápadný, no zárovň v centre diania, aby to malo aj pre mňa pár výhod." dokončil Voldemort.
,,Máte pár typov, kto by to mohol byť, pane?" spýtala sa chaldne Bella, no po chrbte jej prebehli zimomriavky. Špeha. Voldemort chce špeha, aby mohol úbohých Chrabromilčanov zabiť.
,,Áno. Čo tak Peter Pettigrew?"
Snažila som sa to ignorovať a vydala som sa cestou do sovinca.
 


Komentáře

1 CajushHP--SB CajushHP--SB | Web | 17. dubna 2009 v 22:24 | Reagovat

Kapca super.Normalne sa mi to z Beliinhoo pohladu bpaaaci.Aj ked..Di.No predsa Di je hlavna postava,ale s Bellinho pohladu to je trosku inee.No paci sa mi to aj tak aj tak..
Super kapca..Ze Peter Petigrew..No Ok...hehe.On je taky hnusak..A voldy ece vacsiii

2 Little Treasure Little Treasure | Web | 18. dubna 2009 v 7:59 | Reagovat

Bellin pohľad je dobrý, ale Voldy je bestový :D vraj Pettirgrew :D

3 Dada Dada | Web | 20. dubna 2009 v 21:10 | Reagovat

super kapitola

4 Mikim Mikim | Web | 14. května 2009 v 16:37 | Reagovat

super kapitola, ten koniec bol naj;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama