Kapitola 29- Sakra, snúbenci!

21. dubna 2009 v 14:06 | pepenka5 |  Obrovský omyl...alebo nie?
Dosť krátka kapitola, za to sa ospravedlňujem. Nevedela som sa rozhodnúť, kto je ten "neznámy", tak som teraz dala niečo z Diinho pohľadu. Anketa ostáva, veď je to vlasne to isté, ešte nevyriešené. Dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť. A ešte jedna... pikoška - výsledky 3. školskej úlohy. Známky boli dosť zlé, priemeerná zunámky bola 4... Tuším tri trojky, jedna či dve pätky a jedna jednotka a to moja! Najskôr učiteľka povedala, že mám dvojku. Ja úplne naradovaná, čakala som trojku. A potom povedala: ,,Prepáč, tu máš ešte jeden bod, jednotka!" Ja som bola úplne že bez reči... Som strašne rada=)
Pepenka5



Šla som po chodbe a stále som premýšľala nad Bellou. Nielen nad novou Bellou, ktorá tu konečne bola, no aj nad Bellou, ktorá tu bola ešte včera. Ako je možné, aby sa človek zodňa na deň zmenil?
Bella bola predsa dobrá, u Blackovcov bola. Milá, odbrosrdečná, veselá. Potom, keď nás prepadli Smrťožrúti sa z nej stala zlá, chlapná a vypočítavá mrcha. Už som si myslela, že tam naveky ostane, že bude naveky zlá. Tesne po tom, ako začalo svitať na lepšie časy sa zrazu dobrá Bella vrátila.
A vôbec nevedela o ničom, čo by urobila. Vôbec netušila, že niečo aj urobila, bola to zase dobrá a stará Bella.
Nie je možné, aby sa človek len tak zo dňa na deň zmenil, pomyslela som si. Šla som, ani som si neuvedomovala kam, aj keď som mala ísť na raňajky do Veľkej siene. Snáď sa nič nestane, keď raz vynechám raňajky, nezabije ma to.
,,Slečna Chawerlottová!" ozval sa za mnou zvláštny piskot. Prekvapene som sa otčila a uvidela som asi dvanásťročné dievčatko. Mala dlhé hnedé vlasy až po pás a nevinné hnedé oči.
,,Áno?" spýtala som sa jej a zdvihla som obočie. Až vedy som si všimla, že v ruke drží biely list, trasľavo popísaný čiernym atramentom. To písmo som nepoznala, no pripadalo mi známe.
,,Toto je vaše. Priniesla to nejaká zvláštna škola a slečna Na-narcissa povedala, že vás mám nájsť a dať vám to, " povedalo dieťa a podalo mi obálku. Uškrnula som sa, keď som počula, s akým strachom a rešpektom vyslovuje dievčatko Narcissine meno.
,,Jané, díky, už môžeš ísť," povedala som a prezrela som si písmo na obálke. Čiernym atramentom bolo na nej napísané moje meno. Nedočkavom som obláku roztrhla a porúžila som sa do čítania:
 


Komentáře

1 Endersa-SB Endersa-SB | Web | 21. dubna 2009 v 19:09 | Reagovat

ahoj !

2 Kristen Kristen | 21. dubna 2009 v 19:18 | Reagovat

skvela kapitola!vlastne vsetky su skvele!uz aby bola dalsia!

3 Endersa-SB Endersa-SB | Web | 22. dubna 2009 v 10:16 | Reagovat

baf :D

4 Dada Dada | Web | 22. dubna 2009 v 22:09 | Reagovat

no pekne... ako si to predstavujes nepovedať kto tam stál,, a strašne sa teším na to kedy predstavíš toho Ryana :P... krásna kapitola hoci krátka ale pekná

5 CajushHP--SB CajushHP--SB | Web | 23. dubna 2009 v 12:45 | Reagovat

No akoze to si zapametam,ze nevieme kto tam stal.Ten List.Mno echm..Nech si vybere Siriaaa..Ehm.No ok.ALe ja ta nechcem ovplivnovat,tak ench si vybehrie,koho len chce
No aa to je asi vsetkoo..

6 Mikim Mikim | Web | 14. května 2009 v 16:52 | Reagovat

tak ja s očakávaním som klikla na túto kapitolu rozmýšľajúc kto to tam asi stál v tej soviarni...a nič:D nenapínaj toľko:P inak pekná kapča.

7 lucka lucka | 27. října 2009 v 23:04 | Reagovat

pekna kapitolka cem dalsiuuu xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama