č 2

7. července 2009 v 19:11 | pepenka5
Nová kapitola



Elizabeth sa z úst vydralo tiché, bolestné zastonanie. Nevedela prečo, ale príšerne jej trešťalo v hlave. Mala pocit, akoby vypila aspoň dve fľaše alkoholu a teraz sa z toho ťažko vstrebávala. Okolo seba nepočula nič, akoby bola vo vzduchoprázdne a vznášala sa vo vzduchu. Jediné, čo počula, bolo jej srdce, no ani to veľmi nie, pretože jej od bolesti vstupovali slzy do očí.
Zrazu to ticho prerušili kroky, ktoré akoby sa ozývali v jej hlave, no keď sa na ne bližšie sústredila počula, že kroky sa ozývajú v jej blízkosti. No nešli k nej, ale akoby ju obchádzali.
Kde to, dopekla, je? Vyľakane otvorila oči a nad sebou uvidela biely, zodratý strop. Niekde je a ona nevie kde. Rýchlo sa posadila a poobzerala sa okolo seba.
Videla jednu posteľ, na ktorej ležalo asi zo desať dievčat, približne v jej veku. Niektoré mali zavreté oči, no hruď sa im rovnomerne dvíhala - spali, iné mali oči otvorené, alebo sedeli na posteli a ohmatávali si čelá a temená hláv, pričom stonali. A niektoré len ležali s otvorenými očami a aj keď do nich jedna z dievčat buchla, ani sa nephli, pretože boli - mŕtve. Elizabeth prešiel mráz po chrbte a zatriasla sa zimou a odporom - mŕtve. Napadla ju len jedna myšlienka.
Kde to je? Doma určite nie a na nejakom známom mieste tiež nie. Prečo sú tu všetky tieto dievčatá? A čo tu robí medzi nimi ona? Kto ich sem mohol dať? Čo sa im stalo? A čo sa stalo jej?
Veľa otázok jej hmýrilo v hlave, no na žiadnu ju nenapadala odpoveď.
Ako sa sem dostala, ako sa sem dostala... Spomenula si iba na zapípanie SMS od Sheily, na to, ako ju otvorila a... A potom si už napamätala nič. Nevedela, čo bolo v tej SMS, nevedela, či si vyšla von, alebo jej niekto vnikol do domu... Do očí sa jej vtlačili slzy, pokúsila sa myslieť na niečo iné. Napíklad na knihy. Sheily bola vášnivou čitateľkou všetkých možných kníh, i len poviedok a každú knihu, čo prečítala, jej dopodrobna zreferovala.
No pri myšlienke na Sheily a na povesti jej prišlo zle od žalúdka. Spomenula si totiž na jej obľúbenú, ktorú jej často opakovala...
,,Zakopaný meč pod Zoborom, to je krásna povesť. A v týchto časoch mi to pripadá, akoby tam ten meč bol a teraz sa vynoril a všetkých decimoval (pozn. aut - decimovať je od slova decim, používalo sa to v Rímskej ríši, keď geneláli decimoali svojich vojakov, t.j. každého desiateho zabili na výstrahu verejnosti), neviem, čo sa to tu deje..,"
Zobor! napadlo ju zrazu, jasné, som v Zobore! Ale ako to, že som na to neprišla skôr? Je v tábore Smrťožrútov!
Vyskočila od hrôzy - alebo možno to bolo tým, že jedno dievča na posteli zastonalo. Nevedela, čo má urobiť, preto sa rozbehla ku kovovým dverám a začala do nich z celej sily búšiť a kričať:
,,Vy prašivý Smrťožrúti, okamžite otvorte! Pustite ma, lebo vás zabijem, vy vrahovia! Nie ste ani čarodejníci, ste vrahovia, čo si domýšľajú, že sú niečo extra!" kričala nenávistne a ani si neuvedomovala, že jej po tvári stekajú slzy bolesti a hnevu. Až keď si uvedomila, že okrem sĺz jej tečie aj krv z odratých hánok, prestala s kričaním. Namiesto toho počula tiché zastonanie.
Rýchlo sa obrátila, kto to je, no to bolo len jedno s dievčat, ktoré patrilo k tým vážnejšie zraneným. Nevedela, čo sa deje, no niečo ju prinútilo, aby k nej šla, sadla si na kraj jej postele a prihovorila sa jej.
,,Čo ti je? Ako ti môžem pomôcť?" zašekala. Dievča k nej obrátilo hnedé oči, v ktorých sa zračila veľká bolesť, až to Elizabeth videsilo. ,, Čo sa deje?" spýtala sa znova.
,,George... George...," zašepkalo dievča pomedzi popraskané, vysušené pery a uprela na ňu vydesené oči. Elizabeth jej položila ruku na čelo. Mala ho vlké od krvi a potu, no aj cez to cítila, že dievča doslova horí. Musela mať aspoň tridsaťdeväť stupňov.
,,George tu nie je... Chytili ťa Smrťožrúti, George je určite v bezpečí," tíšila ju Elizabeth, aj keď netušila, kto je to George a či vôbec ešte žije.
,,On je.... mŕtvy," zašepkalo dievča a z oka sa jej vykotúľala slza. Elizabeth jej ju utrela opakom ruky a pohladkala ju po hlave. Chápala, ako sa dievča musí cítiť, keď jej chýba niekto, na kom jej záležalo, niekto, kto je ako jej druhá polovička. A tým bola Sheily, ktorú zrejme už navždy stratila...
,,Neboj sa, určite sa s ním stretneš, možno nie teraz, ale raz," ubezpečila dievča Elizabeth. ,,Ako sa vlastne voláš? A prečo si tu?" spýtala sa potichu.
,,Brigitte," zašepkalo dievča a uprelo pohľad niekam doprázdna, akoby niekoho videlo. Otočila som sa a uvidela som pôvabnú blondínku zo zelenými očami. Vyľakane som sa na ňu pozrela - ako viem, že nie je Smrťožrútka? Akoby mi čítala myšlienky sa pousmiala a povedala mi:
,,Nie, neboj sa, nie som Smrťožrútka," povedala a sadla si na posteľ vedľa mňa. Priložila Brigitte na čelo ruku a zajajkala. Vyľakalo ma to, mykla som sa.
,,Čo sa deje? Prečo si zjojkla? Čo sa to s ňou deje?" spýtala som sa prekvapene.
,,Vieš, Brigitte je tu už dlhšiu dobu. Neviem, čo sa presne stalo, ale možno jej niekto niečo nalial do nápoja. Nech je to akokoľvek, horúčka sa jej stupňuje Obľúbila som si ju, nechcem, aby dopadla tak, ako dopadla Ruth," vysvetľovalo jej dievča. Posledné slovo zašepkala cez slzy, ktoré sa jej kotúľali po lícach.
,,Ruth?" Elizabeth prešiel mráz po chrbte. ,,zomrelo tu už jedno dievča? Panebože!" vykríkla, no prikryla si rukou ústa, pretože na ňu uprela Brigitte ubolené oči.
,,Keby len jedno," povzdychlo si dievča. ,,bolo ich tu už ďaleko viac, muklovský svet musí byť v troskách, vystriedali sa tu tisíce dievčat, stovky z nich zomreli..." uprela oči na podlahu.
,,Vystriedali? To tu nezostaneme navždy?" spýtala sa. Čiastočne, aby sa jej uľavilo a čiastočne, aby zmenila tému.
,,Nie, vo vyberačke zostanete len pár hodín, ak sú dievčatá omdleté, tak ich tu nechajú dlhšie,"
,,Vo vyberačke?" nechápala Elizabeth.
,,Oh, prepáč. Tu si Smrťožrúti vyberajú, či si nás zoberú ako otrokyne, alebo nás zabijú. Úprimne, neviem, čo je horšie, ale ja by som brala smrť...." zašepkalo dievča. ,,ale na výber nemám..."
,,Hm, koľko si tu?" vyzvedala Elizabeth. Dievča sa jej začínalo páčiť, a navyše, bolo to príjemným spestrením žialu po priateľke, ktorá už mohla byť mŕtva.
,,Asi mesiac, možno aj viac." povedalo smutným hlasom dievča a oči sa jej zaplnili slzami.
,,A to si chodia vyberať raz za niekoľko mesiacov?" vypúlila oči Elizabeth. Veď tie dievčatá boli ranené! Určite by mesiac nevydržali, zomreli by. Alebo to Smrťožrúti chceli? Chcú ich zabiť, no zároveň nemať s ich smrťou nič spoločné?
,,Nie." vysvetlilo jeje dievča. ,,mňa tu nechali, aby som vám pomohla. Vyberajú si tu každý deň, no aj majú špinavé kšefty, ako dnes, nevyberú si aj dva - tri dni..."
,,A prečo práve ty? Nemajú dosť iných otrokýň?" spýtala sa Elizabeth nechápavo. Dievča sa ironicky zasmialo, v jej smiechu bola počuť bolesť.
,,Ha-ha. Ja nie som otrokyňa, ja som tu z vlastnej vôle," povedala.
,,Z vlastnej vôle? Ako tu môžeš byť s vlastnej vôle, pozerať sa, ako dievčatá umierajú a byť jediným človekom pri ich smrti?" nechápala ešte stále Elizabeth.
,,Vieš, ja som čarodejnica. Teda, bola som," opravilo sa dievča. ,,mala som sa vydať za jedného z nich, čo som netušila. Otec, ktorý je už nebohý, ma k nim poslal, pretože vraj niečo potrebovali doniesť. Až tam som sa dozvedela, čo chcú..."
...

,,Nie, ja si vás neveznem," prehovorilo chladným hlasom blonďavé dievča. Smrťožrútova tvár, bledá, strhaná sa na ňu chladne obrátila a do nej sa zabodli nenávistné oči.
,,Budeš musieť, drahá, nemáš na výber. Nik sa ťa nepýtal, či chceš, alebo nie. Jednoducho sa staneš mojou ženou a bude," povedal chladne a pri slovách moja žena sa mu zaleskli oči.
,,Vravím vám, že sa ňou nestanem, aj keby ste ma zabi. Radšej ma zabite, ale ja sa vašim chúťkam nebudem podvoľovať. Na to si nájdite niekoho iného, mňa nie. Aj keby ste ma mali mučiť, aj keby som mala byť pomocnicou otrokýň, vašou ženou sa nestanem, vy idiot!" dievča ku koncu slov už kričalo. ,,to si nájdite niekoho iného, nejakú štetku, ale ja nie som! Ja sa vašou ženou NE-STA-NEM!"
Dievča si vôbec neuvedomilo ako, ale Smrťožrút už stál blízko pri nej. Sledoval ju lačnými očami, no tie po tom, čo zhnusene odstupila, vyhasli. Namiesto toho ich nahradili chladné, nenávistné oči ako predtým.
,,Sama si si vybrala. Budeš medzi tou najhoršou špinou, budeš im pomáhať, slúžiť, keď budú umierať, ty to budeš vidieť a budeš si to dávať za vinu, pretože tam budeme dávať aj tie, ktoré nechceme len preto, aby si ich videla umrieť. Možno zmeníš názor, zlatko. Prídem sa ťa na to opýtať každý mesiac, som zvedavý, ako odpovieš a veľmi sa na to teším."
...
,,Takže on ťa sem vlastne dal preto, že si sa zaňho odmietla vydať? Len za takú hlúposť?" spýtala sa Elizabeth, aby sa uistila, či to správne pochopila. Dievča sa smutne usmialo:
,,Áno, ale nemysli si, že by som to niekedy prijala. Nemusíš ma ľutovať, ja to robím rada. Radšej byť tu, ako žiť s tým tyranom!" povedala odhodlane.
,,Vieš... Obdivujem ťa. Dokážeš to tu robiť, dokážeš sa s tými dievčatami rozprávať, starať sa o nich, povzbudzovať ich. Málokto by to dokázal, pretože to má množstvo nevýhod," povedala Elizabeth. Dievča pri spomínaní nevýhod strhnulo.
,,Áno, má to množstvo nevýhod, hlavne to, že sa s dievčatami nemôžem veľa rozprávať, nemôžem si k nim utvoriť priveľké úputo, pretože by som to nezvládla, ak by ich odviedli." povedalo dievča a vyskočilo na nohy. ,,Čo mi pripomína, aby som sa príliž nepútala k tebe. Náš rozhovor skončil. Ale aj tak dúfam, že neskončíš ako tie pred tebou. Ahoj!"
S tými slovami dievča odišlo sadnúť si k červenovláske, ktorá zastonala. Elizabeth si povzdychla a zaťala ruky v päsť.
Dočerta, pomyslela si a vôbec nevnímala, že sa jej nechty zarývajú do dlane. Necítila bolesť, len hnev. Musím sa od nej dozvedieť, či videla Shiley.
Keď si Elitabeth premietla kamarátkino meno, akoby sa jej vliala do žíl nová sila. Vyskočila na nohy a prišla za dievčaťom. Sadla si vedľa nej a pokúsila sa ingorovať to, že všade okolo nej je krv a že dievča odmietavo odvrátilo hlavu.
,,Pozri," prihovorila sa jej. ,,fajn, chápem, ak sa necheš pútať, ale potrebujem od teba ešte jednu vec. Chcem vedieť, či nechytili náhodou aj moju kamarátku, Shiley. Veľmi mi na tom záleží, prosím!" Na to dievča vyskočilo na nohy a nahnevane sa na ňu pozrelo.
,,A čo som ja? Zoznamovacia agentúra? Odkiaľ mám, dopekla, vedieť, či tvoja kamoška žije? Myslíš si, že sa mi každá predstaví? Ahoj, ja som Shiley Ahoj, ja som Pamela! Ahoj, ja som Meredith! Myslíš si, že to takto funguje? Nie, moja milá, nefunguje? Ja niektoré dievčatá ani nevidím a pri tom, ako si bola dlho v bezvedomí, ani neviem, či s tebou niekoho priviedli!" dievča do zloby až kričalo. Elizabeth sa na ňu iba mlčky pozerala.
,,Prepáč, nemyslela som to tak," sklonila halvu. Keď dievča videlo, že sa Elizabeth ospravedlňuje, prestalo kričať a nechápavo sa na ňu pozrelo.
,,Za čo sa mi ospravedlňuješ?" spýtala sa jej nechápavo.
,,Za to, že som ťa svojou otázkou nahnevala," povedala Elizabeth. Dievča si povzdychlo a sadlo si vedľa nej.
,,Ja..," preglglo. ,,prepáč aj ty mne. Nemala som vybuchnúť, ale pozri, je to na mňa priveľa. Smrťožrúti zabíjajú dievčatá čoraz rýchlejšie a niekedy tu dievčatá aj zomrú. Ruth a Brigitte nie sú jediné, zomreli tu už desiatky a čoraz viac sa to zhoršuje. Ja už nevládzem, ja..."
Dievča nestihlo dopovedať vetu, pretože dvere sa otvorili.
Nová kapitola <![CDATA[//><!]]>

 


Komentáře

1 CajushHP..SB CajushHP..SB | Web | 8. července 2009 v 14:41 | Reagovat

Petush,to sutioe kapce,cosme uz citali,ze?,to newadi,ze ich sem dawas,aspon si priblizime,ako to vsetko vlastne je..som zvedawa,co sa stalo so sheily

2 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 8. července 2009 v 22:10 | Reagovat

[1]: Nie, ono sú úplne upravené, úplne nová zápletka atď...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama