Dievča zo sirotinca

14. července 2009 v 16:26 | pepenka5 |  Smutné príbehy
Zobraziť obrázok v plnej veľkosti



Dvere sa otvorili a do miestnosti vošla vysoká postava v plášti. Poobzerala sa a zbadala malú blonďavú hlávku.
,,Zmizni odtiaľto!" prehovoril cudzinec chladným hlasom a dieťa vyšlo po schodoch do izby. Bola to Mary bez priezviska. V sirotinci bola od narodenia, rodiča jej umreli pri páde lietadla. Okrem nich nemala iných príbuzných. Vastne, nemala nikoho, ani priateľov, či nejako inak blízku osobu. Len plyšového medvedíka, nič viac.
Začula krik. Mary bola veľmi zvedavá. Aj tentoraz zišla potichu zo schodov a pozerala do kancelárie. Cudzinec k nej stál otočený chrbtom, našťastie. Istotne bol veľmi nahnevaný, lebo kričal. Mary nevedela prečo.
,,Tak kde je to decko?" Mary sa zľakla. Privinula si k sebe medvedíka a upierala modré oči na riaditeľku. Prišlo jej to ľúto. Sedela v kresle bezmocná a mlčala.
,,Neviem.... prepáčte, ale naozaj neviem," prehovorila. Bola to chyba, cudzinec podišiel k riaditeľke a vybral z vrecka zbraň. Mary nevedela, čo sa stane, no bála sa. Ozval sa hlasitý výstrel. Mary vykríkla, no v momente si ústa zapchala rukou. Mala byť ticho, ale už bolo neskoro, zazrel ju.
,,Tak ty si nerozumela?"
Ich pohľady sa na okamih stretli. Ľadový a nežný, dva protiklady.
,,Rozumela." tíško šepla a vyšla po schodoch. Cudzinec sa náhlil za ňou, musí sa zbaviť toho dieťaťa, videlo, čo sa stalo. Ak prehovorí, bude po plánoch. A to nemohol dovoliť. Mary sa zavrela na dievčenských záchodoch. Plakala a tisla si k sebe macka. Narodila sa sama, umrie sama.
,,Tak tu si!"
Dvere sa otvorili a neznámi prebodával dieťa chladnými pohľadmi. ,
,Čo si videla?"
Mary mlčala. Videla, ako riaditeľka prehovorila, nechce tak aj ona skončiť.
,,Vrav!" Mary sa bála. Tuhšie si k sebe privinula macka a zavzlykala. Zasmial sa, bol to ignorantský a ľadový smiech.
,,Takže ty budeš mlčať?" Dieťa privrelo oči a čakalo na najhoršie. Podišiel k nej a začal ňou triasť. Ani to nepomohlo, Mary zaťato mlčala.
,,Dobre. Sama si si vybrala." vytrhol jej macka z ruky.
,,Prosím, vráťte mi ho, je to môj kamarát!"
,,Takže ty vieš aj rozprávať? Neskoro."
Mary prosila, plakala, no macka nedostala. Bezmocne sa pozerala, ako ho ničí, najprv mackovi odtrhol ruku a potom hlavu.
,,Môj kamarát..," zašepkala a zavrela oči. Nemohla sa pozerať, ako jej ničí hračku, no zároveň kamaráta.
,,Nebudem tu s tebou strácať čas."
Cudzinec sa otočil a kráčal úzkou chodbou, s mackom v ruke. Mary ho chcela späť. Potrebovala svojho macka, potrebovala ho a veľmi.
,,Môj kamarát!"
Vyrútila sa za neznámim a pohrýzla ho do nohy.
,,Je to môj priateľ! Môj jediný kamarát!"
Odkopol ju a hodil po nej aj medvedíka.
,,Ty budeš...?"
Nadvihol si dlhý plášť a pozrel na ranu na nohe. Zaujala ho. Dve hlboké jamky. To môže spôsobiť len jediné stvorenie. Pozorne si premeral Mary a potom sa k nej sklonil. Našiel to dieťa. To, čo hľadal predsa len našiel.
,,Podaj mi ruku, pôjdeme spolu."
Mary pokrútila hlavou. Najprv jej zničil kamaráta a teraz má ísť s nim? Nechcela, nemohla uveriť, že zmenil názor. Veď len pred chvíľou ju chcel zabiť.
,,Neboj sa, tvojho kamaráta ti opravím. Naozaj."
Aj tak mu neverila. Nemala prečo.
,,Môj medvedík!" Mary si ho znovu k sebe privinula a plakala.
,,Tak poď."
,,Nie!" tvrdohlavo odvetila.
,,Nepôjdem, nikdy."
S cudzincom veruže nie.
,,Ako chceš." pristúpil k nej a vzal ju na ruky. Mary vypadol macko z rúk.
,,Môj kamarát!"
Darmo nariekala, darmo kopala nohami, nepustil ju. Dvere na sirotinci sa zavreli a Mary z neho naveky odišla...
Na druhý deň našli riaditeľku mŕtvu a pri nej na zemi ležal medvedík.
 


Komentáře

1 Gabrielle Gabrielle | Web | 14. července 2009 v 16:49 | Reagovat

waw, vážne smutný príbeh

2 MarryT MarryT | Web | 14. července 2009 v 21:44 | Reagovat

Depresivní, a přesto tak povědomý...

3 CajushHP..SB CajushHP..SB | Web | 18. července 2009 v 16:54 | Reagovat

Takee.ako to povedat..No chudatko Mary-upirka..Bola upirka,ze??Smutneee

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama