Listopad 2010

Devil's mission 3

24. listopadu 2010 v 6:45 | pepenka5
Ďalšia kapitola. Predposledná - posledná. Ešte neviem, nakoľko mi to výjde, či rozdelím ďalšiu (ešte nenapísanú, bacha na to!) kapitolu na poslednú kapitolu a epilóg, alebo z toho bude iba epilóg. Nech je to akokoľvek, ešte niečo k tomuto napíšem. Ak sa vám kapitolka nepáči, ospravedlňujem sa, je písaná v bolestiach (bolí ma koleno).
Bye-bye ^^
Enjoy it!

Kylie hľadela na priebiehajúce autá a preklínala ich. Takto pred mesiacom jedno z nich vytiahlo dušu z jej sestry a zároveň najlepšej kamarátky. Odkedy sa to stalo, matka sa opäť dostala k alkoholu a na ňu si vôbec nespomenula. Každý deň chodievala Kylie do domu na spadnutie, v ktorom bolo cítiť výrazný pach alkoholu. No bola tomu vlastne aj vďačná - že majú strechu nad hlavou. Pretože to sa mohlo každú chvíľu zmeniť - Fred Jenkins, ktorý tiež zahynul, ich už neprenasledoval, ale začali ďalší.
Jej život sa pomaly rúcal ako domček z karát - no teraz už nebol nikto, o koho by sa oprela, žiadna Chloe, ktorá by jej povedala, že to bude v poriadku.
Bolestne sa usmiala a do očí jej vstúpili slzy. Bolo príliš skoro, aby si zapamätala, že jej sestra už nič z toho neurobí a že sa o nej hovorí v minulom čase, pretože Choe tu už nie je.
Ostala vlastne sama - priateľky sa od nej odtiahli už dávno. Deň čo deň chodievala k starému dubu pri ceste a sledovala autá. Niekedy len tak premýšľala, čo Chloe cítila, keď bola presne tu, a zrazu sa len rozbehla do hlúčiku áut s túžbou ukončiť svoj život.
Niekedy aj trochu sebecky túžila, aby zomrela namiesto Choe, aby už netrpela a mohla si žiť v relatívnom pokoji a kľude, v akom bola teraz určite Chloe. Nič necítila, nič ju nebolelo. Ako jej len závidela!
Závidela jej ten okamžik, keď sa všetko jej utrpenie skončilo jediným nárazom auta. Kylie premohla príšerná túžba urobiť to isté.
Nikdy nad tým nerozmýšľala, no teraz jej to prišlo ako jediné rozumné východisko. Takmer sa preklínala, prečo ju to nenapadlo skôr. Keby to urobila skôr, mohla si ušetriť od všetkej bolesti, ktorú deň čo deň celý svoj život zažívala.
Takmer opilecky sa zatackala a bez rozmýšľania vbehla do hlúčku áut.
Ozvalo sa škrípanie bŕzd, nasledované ďalším a ďalším. Počula výkriky vodičov, ktorý na jej adresu hovorili nepekné slová. Počula trúbenie, ktorým vyjadrovali svoje rozhorčenie.
Počula v ušiach ich trúbenie, no ona ho ani veľmi nevnímala, prišlo jej to niečo vzdialené. Okolo nej bol zvláštny hmlovitý opar a tvary, ktoré videla, sa pomaly strácali v diali. Trúbenie prenikalo ako spomedzi hrubej steny, kamienky, ktoré jasne cítila pod nohami sa akoby strácali. Mala pocit, akoby letela. Celý svet sa jej špirálovito točil a ju napadlo len, či takto vyzerá koniec života. Či takto ľudia prežívajú smrť.
Zatočila sa jej hlava a znova sa zatackala. Akonáhle zažmúrila oči, aby z hmly vybehla, svet sa začal opäť rozjasňovať. No nikde okolo neboli autá, ani tráva, nič, kde bola predtým - iba jedna veľká miestnosť, dvoje dvere, dubový stôl a za ním sediaci muž s takmer nebezpečným úsmevom. Rukou jej pokynul, aby k nemu prešla.
Váhavo, opatrne, krôčik po krôčku ku nemu prešla. Nemala z neho dobrý pocit, ten prefíkaný pohľad jej prišiel známy.
,,Ty si Kylie, však?" spýtal sa jej, pozorne na ňu hľadiac, akoby v nej niečo hľadal. Pod jeho skúmavým pohľadom sa zapýrila.
,,Nemám pravdu?" začudovane sa spýtal hlasom muža, ktorý je zvyknutý na to, že má vždy pravdu.
Kylie mu chcela odpovedať, no nemohla otvoriť sprahnuté ústa. Nemohla ústa ani otvoriť, nieto z nich ešte vydať hláska. Prikývla na znak súhlasu.
,,Tak podobná," zamumlal muž, no vzápätí opäť prehovoril jasným hlasom. ,,Dostala si veľkú možnosť, Kylie. Zmeniť svoj život. Úplne od základov a, samozrejme, k lepšiemu. Váž si ju, nie je veľa takých, ktorý by sa touto voľbou mohli pochváliť."
Oči sa jej rozšírili.
,,Ako?" prehovorila zachrípnuto. Keď jej hlásky prenikli cez hrdlo, zabolelo ju. Mala pocit, akoby bola v sne. Najprv to záhadné premiestnenie a teraz šanca byť šťastnou?
Uštipla sa do ruky, či sa jej to nesníva. Na ruke jej ostal veľký, červený a páliaci fľak
,,Na stole je veľké čierne tlačítko. A v mojej ruke je kufrík," povedal muž a kufrík otvoril. Kylie otvorila doširoka oči na drobné zväzočky peňazí. Pre niekoho obyčajná vec, no ona nikdy toľko peňazí pokope nevidela. Ani ich nevedela spočítať - vedela len, že ich je veľa. Zaň by si mohli z mamou kúpiť dva, nie, tri nové domy a ešte zaplatiť aj dlhy. Potom pohľadom zablúdila k čiernemu tlačítku na stole, ktoré na ňu hľadelo s výzvou Stlač ma! Jej oči opäť prešli k peniazom.
,,Prečo mi to dávate?" prehovorila na jej začudovanie až prekvapivo tvrdo.
,,Pretože od teba chcem protislužbu. Ak stlačíš toto tlačítko, tieto peniaze sú tvoje."
Ruka Kylie vyletela do vzduchu a chcela tlačítko stlačiť. No vzduch akoby oťažel a nedal sa rozraziť, bol akoby zo železa. Muž sa na jej ruku, bezmocne visiacu vo vzduchu, uprene pozeral, až nadobudla pocit, že to bol on. No to jej prišlo smiešne - toto predsa nikto nedokáže!
Bezmocne spustila ruku dole, no pohľadom ľpela na tlačítku ako na možnosti záchrany jej života.
,,Nedohovoril som. Ak ho stlačíš, na svete niekto umrie."
Kylie naprázdno otvorila ústa. V hlave sa jej ako film premietol okamžik, keď jej ruka bola ku tlačítku tak blízko, že stačila stotina, a mohla zabiť nevinného človeka. Hocijakého nevinného človeka, šťastného na tomto svete. Zamrazilo ju v kostiach a o krok ustúpila.
,,To, čo odomňa žiadate nemôžem splniť! Nemôžem byť vrah," zašepkala potichu, akoby si svojim rozhodnutím ani nebola istá. Vedela síce, že jej to šťastie nezaručí, no tie peniaze, tie boli lákavejšie než čokoľvek na svete.
,,Počujem v tvojom hlase neistotu? Peniaze lákajú každého, Kylie, a ty sa za to nemusíš hanbiť. Jeden jediný človek. Čo ti to urobí?"
,,A keď to bude malé dieťa?" zašepkala a predstavila si malé, spokojné dieťa, ktorého svieca života dohorela len kvôli tomu, aby ona mohla žiť v blahobyte.
,,Tak to bude malé dieťa. No ono môže umrieť aj tak. Nehoda, choroba... A rovnako to môže postihnúť aj zločinca, mnohonásobného vraha."
,,Aj matku dieťaťa. Alebo člena rodiny," zašepkala, akoby sa snažila samu seba presvedčiť o tom, že to, čo robí je správne. No čím viac nad tým rozmýšľala, tým viac sa jej srdce nakláňalo k menej pozitívnemu rozhodnutiu.
V hlave sa jej premietal boj. Spomenula si, ako Chloe raz nakreslila obrázok, v ktorom bol na jednom jej pleci anjelik a na druhom diablik. V tej chvíli mala pocit, akoby to tak bolo aj s ňou. Malý anjelik stále namietal, no diablik jej v hlave premietal na plátne všetko, čo by mohla prežívať, keby tie peniaze vzala. Šťastný život. Nový byt. Zvýšená popularita.
Muž vyložil na stôl starodávny kľúč.
,,Vidíš tie dvere?" spýtal sa jej. Otočila sa a za sebou uvidela mahagónové dvere. ,,ak si rozmyslíš záporne, môžeš nimi kedykoľvek odísť.
Kylie bola čím ďalej, tým viac zmätená. Nezdalo sa jej, že by ju muž len tak nechal odísť. Či už s peniazmi, alebo bez. Nechápala to, no mužov pohľad sa stal netrpezlivým. Mala pocit, akoby sa chystal zmietnuť kufrík zo stola s tým, nech sa vráti do svojho biedneho života a nech tam ostane bez možnosti zmeny.
Už - už otváral ústa, aby niečo povedal, ale Kylie zdvihla ruku.
Nebola ešte stopercentne presvedčená, ale peniaze chcela. Nebola chamtivá, ale veľmi ju to lákalo. Keď ruka prečesala vzduch, v očiach sa jej objavila tvár, patriaca Chloe. V poslednej chvíli zmenila smer a buchla rukou o stôl.
V hlave sa jej v tej chvíli odvíjal film - čo ak aj jej milovaná sestrička zomrela takto? Niekto ju vymenil za pár zväzkov peňazí? To bola jej hodnota v živote? V očiach sa jej objavili slzy a skotúľali sa po bledých lícach.
,,Ja... ne-môžem!" vzlykla.
Hrabla po kľúči, bežala s ním k dverám.
Pokúsila sa strčiť kľúč do zámky, no netrafila sa. Nazlostene kopla do dverí a skúsila do ešte raz, s neúspešným výsledkom. Pre slzy v očiach nič nevidela, no do tretice sa jej to podarilo. Dvere sa prvýkrát za milióny ich existencie otvorili.

Lebo život je pestrý :)

16. listopadu 2010 v 16:29 | pepenka5
Hej, nemám čas.
Ale že vôbec sa mi nič nechce.
Myslím, že to je jarná únava, ale keďže je jeseň (ak som si správne tipla dátum).... Proste toho mám dosť. Pred si týždom som sa zobudila: Hup, štvrťrok! A ja ako hrdá ôsmačka sa driem, aby ma o rok prijali. Čo je najviac crazy, je to, že ja mám vybratú školu, dokonca som rozmýšľala aj nad výškou (!) a keď sa opýtate mojej spolužiačky na strednú, myskne pleciami: ,,Nevím"
A tých, čo nevedzá, je teda dosť. Ja som sa momentálne rozhodla, že idem na prímačky z osmičky, pretože na obchodnú anglickú sa dá ísť aj ak. Pravedepodobne nepôjdem, ale chcem sa pripraviť sa prímačky z devinky - aspoň približne vedieť, aké to je.
Okrem toho sa vám musím požalovať - celá trieda sa zbierala po 5,85 € a hádajte, kto to dostal zbierať. Tá najnezodpovednejšia osoba v triede - čili ja. Takže som chodila po škole so sedemdesiatimi eurami asi týždeň. A s päťkilovým strachom o život ;)
Žiadam sa prresadiť! Sedím vedľa spolužiaka, ktorý tak škriabe, že na písomke zo zemepisu som desať minút lúštila, čo napísal :) Ale dostala som jdnotku - on trojku. No čo, opísala som len jedno slovo *neúspešná obhajoba*
Zajtra je štvrťročná z matiky a ha toho viem... zaujímavo veľa... Mali sme počítať 60 príkladov a z tých bude písomka. Viem asi...dva?
Držte palčeky, dám vám vedieť.
P.s. - Kapitolka sa píše, bude pravedepodobne ešte tento týždeň :)

Som zmätená (z toho, kto je hlavnou postavou – Lily Evansová, alebo Lili Neviemaká?)

8. listopadu 2010 v 6:45 | pepenka5
Som zmätená (z toho, kto je hlavnou postavou - Lily Evansová, alebo Lili Neviemaká?)
Tak aby ste sa dostali do deja, je to v období piateho ročníka (čo? Kde? Prečo?)presnejšie po tom ako James zavesil Severusa Snapea(Keď je to takto povedané, skôr si predstavím, že mali telefonickú hádku a potom James zavesil) a Snape povedal Lily, že bola, je aj bude (Ako z reklamy. Táto práčka vždy bola, je aj bude top práčkou)humusáčkou a tiež zavesil.
Inak, áno, odmietam opravovať čiarky. Moja čiarka na klávesnici sa rozhodla nefungovať - bola príliš využívaná na opravy takýchto "krás"
Tak a konečne viem, čo si o mne myslí Severus (Bacha, tuto už začína poviedka. Cítite tú depresiu?). Hoci sa snažím potlačiť tú myšlienku (kvap, kvap - môže depresia kvapkať?), že keby chodil do inej spoločnosti, bol by asi iný. Asi sa mi vysypalo vedierko s bodkami..……
Ale som dosť zmätená s toho, že neviem, čo cítim k tomu prekliatemu Potterovi. Žeby to bola láska? Prestaň Lili (malo to byť o Lily, nie?) si len unavená, veď je to ten dotieravý, bláznivý macher. Akoby si ho mohla ľúbiť? A predsa keby ten prekliaty človek nezavesil Severusa()ovi telefón a ešte aj netreskol slúchadlom (pevná linka ešte existuje, ľudia ;) Keby, keby, boli by sme v nebi (Pokus o...veršík?). Takto to predsa neide, aniely neexistuiú.
Už dlhšie rozmýšlam, kde je u mňa Potter. Teraz … teraz je asi tam kde Sev teda Snape ("Teší ma, som vidlička." "Teší ma, som Sev teda Snape.", ktorý u mňa hlboko klesol. Až na dno, počkať, ale tam James predsa neni (Zaujíma ma, či sa to číta [neňi] alebo tvrdo [neny]) No pekne Lily (A helemese, nová postava!). Ty ho už dokonca oslovuješ krstným menom. Už je naozaj čas ísť spať, lebo trepem nezmysly. Už ti to došlo? A oslovuješ seba samú dvoma spôsobmi. Ako si z toho blázninca utiekla?
Lily sa pokúša zaspať (Rozpráva tretia hlava, pozor!), ale stále musí myslieť na Jamesa, tak opäť bere do rúk denník. (Počkať. To bolo akože písané formou denníka? Nemalo by to byť kurzívou?)
Ten Snape je riadny blbec (Nechať takúto kravu nažive...). Takto nechať Jamesovi voľnú cestu, ako nebo bez dorážačiek (Krásne prirovnanie). Ozaj dorážačky zranily (Bože, hneď si spomeniem na našu slovenčinárku, odriekajúcu: ,,Prípona li je vždy mäkká! Aká? Mäk-ká!" Jamesa na ruke. Asi má pomliaždené kosti. Možno mu pošlem fazulky každej chuti. Ale určite ANONIMNE! (ANONIMNE?? To je ako?) Keby náhodou zistil, že som to bola ja, no trapas nad trapasy. Asi požiadam Severusa. (Nebola si naňho pred chvíľou nasraná?)Aha… no stále sa neviem znieriť(Pôvodne som k tomuto chcela dodať niečo vtipné, ale už som to zabudla. No čo. Znierim sa s tým)s tým, ze (Klávesa 'ž' je nefunkčná?) to spravil. Humusáčka, tak to si o mne celý čas myslel. Je mi z toha (dve šikovné ťahy perom a môže z toho byť veta "Je mi z teba zle". Čo by teda vystihovalo moju náladu k tebe, autorka) zle.
A teraz kôli (V si šťastne hopká po pláňach, že uniklo)tomu človekovi musím ísť ešte von, lebo sa vyhráža, ze(Všetky písamenká, čo vyzerajú "V" alebo "ˇ " utiekli. Čiže takmer rovnako. To nebude náhoda!)prenocuje před (alebo sa teda schovali na iné miesta. Zaháda premiestňovania písmeniek. Detektívka Pee to vyrieši!)klubovňou. Dúfam, ze mu to tučná pani (hocijaká tučná pani, čo pôjde okolo) riadne vytmaví. Tak zatial ahoj. Ale ak ma Snape ešte naštve tak sa ti ešte požalujem. Ale teraz už naozaj musím ísť lebo za mnou vkuse posiela Alicu.
Otázky: Kde ste boli v noci zo sedemnásteho na osemnásteho? Vyšetrujeme únos písmeniek, ktoré sa nápadne podobajú na V. Prečo sa uškŕňate? Podozrivé, podozrivé...

200 Pounds Beauty/Těžká krása - recenzia

1. listopadu 2010 v 10:01 | pepenka5 |  Recenzie
Tento song si pustite pred čítaním. Je to vlastne hit Jenny, ktorý vo filme mnohokrát spievala. Ale už čítajte info a recenziu :)
P.S.- samozrejme, že všetko je môj výtvor, nič som neokopírovala!


Info: Ako raz povedala kamarátka hlavnej hrdinky, ženy sa delia na tri skupiny. Krásne, ktoré majú  úspech a sú schopné mať vzťah, priemerné, ktoré slúžia na pobavenie a obludy, ktoré sú ako odpad. Ak by sme teda delili takto, hlavná hrdinka Khang Hanna by zapadala do tej tretej. Má totiž ohromnú nadváhu a celkovo je dosť škaredá. Jej protikladom je Ammy - slávna hviezda s anjelským hlasom. Teda, s Hanniným hlasom. Keďže Hanna dostala do vienka neuveriteľný hlas, spieva v zákulisí, kým Ammy sa na pódiu vrtí a otvára ústa. Problémom je aj Sen-jun, producent Ammy (a teda vlastne aj Hannin). Hanna je do neho hrozne zamilovaná, preto ju raní, keď si omylom vypočuje rozhovor Ammy a Sen-juna, kde Sen-jun hovorí Ammy, nech sa k Hanne správa pekne, pretože ju využívajú a nemôžu si dovoliť stratiť jej hlas. 
Zhrozená Hanna chce najprv spáchať samovraždu, no potom sa rozhodne, že zmizne zo sveta a urobí si plastickú operáciu "od hlavy po prsty na nohách".
Keďže Hanna sa z operácie musí zotaviť, zostáva rok mimo všetkých, pričom nikto nevie, kde je. A Ammy teraz nemá hlas - a jej škriekanie sa nedá využiť. Preto hľadá štúdio nový hlas. A kto sa neprihlási? Samozrejme, že Hanna - zmenená na nepoznanie a s iným menom - Jenny.
Sprvu je to ružové - má v blízkosti Sen-juna, bude spievať na pódiu... No musí predstierať, že nepozná vlastného otca, ktorý ju aj po zmene spoznáva. Označí ho za "fanúšika". Odvráti sa od nej aj vlastná (a jediná) kamarátka, ktorá nedokáže pochopiť, ako mohla zaprieť vlastného otca. A každé tajomstvo sa dlho neudrží...
Môj názor: Info ma veľmi vyčerpalo, takže budem stručná. Boli tam nádherne zobrazené okamihy po plastike. To, ako ju nikto nespoznával, to, ako musela zaprieť vlastného otca... Vážne som mala namále. Bol tam aj nádherne zobrazený vzťah Sen-juna po plastike a pred ňou. A, samozrejme, humorné situácie, napríklad:
Lekár (odmotáva Hanne tvár po plastike): Bude nádherné, budeš mať nový, lepší život... (úplne odmotá obväz) No... ten nos ešte dorobíme.
Hannina priateľka (prišla po Hannu na policajnú stanicu, pretože mala na vodičskom preukaze fotku pred plastikou a nikto neveril, že je to ona): Hanna, kde si? (prirúti sa k opitej pani pod stolom s nadváhou 150, pričom Hanna sedí pred ňou) Ako ste sa to o ňu starali? Na obed musí mať štyri porcie. Chúďa maličké... (Hanna iba sedí a neveriacky pozerá. Potom osloví priateľku menom)My sa poznáme?
A tiež sa mi veľmi páčilo to, ako Jenny o sebe tvrdila, že je 100% prírodná. Keď na nej vlastne nebolo prírodné nič. A aby sa to nezistilo, nesmela dovoliť, aby sa jej Sen-jun dotýkal, pretože jej v hlave blikala kontrolka: ,,Spozná to, spozná to!"
Nemyslím si, že by sa dali nejak lepšie vyjadriť pocity, ktoré z toho mám. To si proste treba pozrieť...
Fotky:
http://lerepertoire.files.wordpress.com/2008/07/200lbposters.jpg
Dva postery v jednom. Na zlatom plagáte (vľavo) je Hanna pred ooperáciou a po (teda už ako Jenny). Na pravom je Sen-jun a Jenny s džínsami, ktoré nosila pred operáciou ako Hanna.
http://news.stareastasia.com/wp-content/uploads/2008/04/200-pounds-beauty-01.jpg
Zľava: Jenny, Sen-jun a Hanna.
http://www.thaimedicalnews.com/wp-content/uploads/korean-beauty-plastic-surgery.jpg
Jenny.
http://www.nautiljon.com/images/galerie/films/200_pounds_beauty/200_pounds_beauty_17.jpg
Jedna z mojich obľúbených scén, keď šla Jenny prvýkrát spievať na pódium. Sen-jun ju podporuje.
Africký symbol. Kresliť ho (pre šťastie) bol akoby Hannin zlozvyk. Kreslila ho všade. A samozrejme, že ho kreslila, aj keď bola Jenny. Viac neprezradím, ako tým múdrejším už došlo, prečo ho sem dávam...

9,5/10