Červenec 2011

Niekde som čítala o syndróme vyhorenia. Už neviem, čo to bolo, ale hodí sa to k mojmu stavu.

18. července 2011 v 18:15 | pepenka5 |  (Ne)Dôležité kecy
No, po tom, čo som sa vrátila z Turecka, som veľmi nemala náladu písať. Vlastne ju nemám ani teraz, ale kvôli Pimpinele som sa nejak premohla. Ja vlastne ani neviem, prečo som sem nemala náladu písať... Možno to bude tým, že odkedy som sa vrátila, na striedačku sedím doma alebo sedím na schodoch pred domom. Doma zízam z okna (ale vždy odídem, keď vidím nejakú baviacu sa pariu) alebo pozerám televíziu (ktorú vždy prepnem keď počujem zmienku o priateľstve).
Áno, ďakujem všetkým stránkam o problémoch: trpím nedostatkom ľudí okolo seba. Odkedy som sa vrátila, ozvala sa mi jedna... teda dve... teda vlastne až traja ľudia. Z toho jedna milunká baba, ktorá si myslím, že sa ozvala skôr zo slušnosti, spoluužiačka, ktorá mi napísala Správu "Ahoj", potom 3 ďalšie a potom to zaklincovala obyčajným "Pa". A tretia osoba? To bolo trochu funny - spolužiak, vyvrheľ, s ktorým som si písala asi najdlhšie zo všetkých.
Ja si už začínam myslieť, že som divná - v mojom veku sa "všetky štence vhnú do relaxu a tvária sa akokeby mali 20 a boli neviemaké kočky" (citujem 23 roč. sesternicu) a len ja sedím doma a nerobím nič. Vlastne aj to nič je namáhavejšie než to, čo robím ja.
Pozerám do blba, sediačky sa húpem dopredu a dozadu a ak ma niekto osloví, odpoviem mu: "Hm" a húpem sa ďalej. Myslím, že by som potrebovala prebrať.
Kto mi zapožičia vedro vody?